Detvu v lete nevynechajte

Autor: Lucia Paulikova | 3.6.2014 o 19:16 | Karma článku: 5,16 | Prečítané:  662x

 Keď ma môj dávny priateľ pozval, aby som s ním strávila víkend na Detve na folklórnom festivale najprv som si pomyslela, že či ma dosť nepozná, keď netuší, že podobným festivalom neholdujem. „Zažiješ pravé Slovensko ! To najlepšie sa odohráva mimo pódium, neoľutuješ!“ 

Príjazd k amfiteátru poznačila zápcha aká býva na každom poriadnom festivale. Ponad cestu v Detve sa trepotali biele podlhovasté transparenty s úryvkami ľudových detvianskych piesní. Celé mestečko žilo festivalom. Keď sme rozložili stan pri aute na prepchatom parkovisku na lúke, vybrali sme sa do víru diania. Na lístky sa tiahol dlhokánsky rad, tak sme to vzdali a vybrali sa do „Stravovacieho areálu“.  Ešte predtým sme navštívili lúku remesiel, kde boli 2 dlhokánske  rady stánkov, plné najrozličnejších ľudových predmetov a aktivít od fujár a valašiek, cez lekcie plieskania bičom, zvonkohier až po výrobu syrových vrkočov. Bolo príjemné celé to sledovať a fotiť ľudí vyobliekaných v krojoch, či kupcov alebo návštevníkov. Pestrofarebnú zmes dotvárali samozrejme herci a tanečníci z pódia.

To najúžasnejšie sa však odohrávalo v spomínanom stravovacom areáli. Oproti stánku s jedlom a pivkom, kde sme sa stretli s ďalšími známymi sa začali zrazu rozkladať rómski hudobníci v snehobielych košeliach. Bol tam heligonkár, kontrabasista a dvaja huslisti. Táto skupina spustila taký skvelý koncert, akoby boli v Redute. Dokonca ešte lepší. V momente mi spadla sánka aj s pohárom piva a nevedela som od nich oči a uši odtrhnúť. Rytmus to bol nevídaný, plačlivé kvílenie huslí vás dostalo a primáš hneď dal o sebe vedieť, že je primášom a nie hocakým. Hneď sme k ním pristúpili a až sa ti hlava zatočila s akou radosťou hrali jednu krajšiu melódiu od druhej, dohadovali sa len očami. Hrali v kuse niekoľko hodín a zo začiatku sme im prihodili občas mince, podupkávanie sa zmenilo na neúnavné tancovanie . Keď sme sa k nim vrátili po 4 hodinách boli obklopení pevným „múrom“ niekoľkých línií obdivovateľom a nedalo sa k nim už dostať. Primášovi za struny strkali eurobankovky a ľudia okolo nich šaleli. Hrali neúnavne a s radosťou. Stretli sme ich mladú krásnu speváčku a fotili si jej večerný makeup. „A nevadí vám, že som cigánka ?“ smiala sa primášova žena. Veselo ratovala hudobníkov, lebo „by hrali aj do rána a veď ide im autobus do Hnúšte...“

Takmer pri každom bufete či v stoji, alebo pri stole hrala skupina hudobníkov. Boli tu pripití totálni amatéri,  skúsení heligonkári s prekrásne zdobenými nástrojmi i husličkári a všetci vášnivo a neúnavne vyhrávali na želanie spevákov.  Počas krátkeho oddychu, ktorý si hudobníci dopriali spojeného s dobrým jedlom alebo pohárikom pálenky, mohol si nerušene obdivovať krásne nástroje, jeden krajší od druhého. V Detve je taký zvyk, že prvú slohu pesničky, ktorú chcete, aby zahrali hudobníci zanôtite, ale slohu neopakujete, hudobníci vzápätí zahrajú svoj part a vy pokračujete druhou slohou opäť bez opakovania a zase nastupujú hudobníci. Neskoro po polnoci začali pomaly prichádzať aj účinkujúci z pódia. Boli spolovice oblečení do kroja a spolovice do civilu a do atmosféry „Stravovacieho areálu“ tak priniesli nový dych, nové pesničky a čerstvé hlasy. V Detve milujú ľudovky asi všetci. Manželky-šoférky mali problém dostať manželov domov ešte o tretej ráno, ktorí už-už odchádzali, ale vtom muzikanti spustili ešte veselšiu a odchod domov sa nekonal.  Spievali vyfešákovaní mládenci v kožených bundičkách a okuliarikmi Ray ban na hlavách, spievali mladé dievčatá v trblietavých disco tričkách, spievali vlasatí aj holohlaví svalnáči, tackajúci sa starí aj zamilované páriky, skrátka každý. A ja som zistila, že nepoznám žiadnu detviansku, či inú ľudovú pesničku okrem tej „môj otec sa žení, mama leží v čiernej zemi...“  Na detvianskej ľudovej hudbe je osobité to, že refrén spevák, či speváčka neopakuje, ale nechá muzikanta na husliach alebo inom nástroji aby odohral popevok tohto refrénu. Toto pravidlo dodržiavali všetci muzikanti a ich okoloidúci speváci naozaj poctivo a dodávalo to pesničke zvláštne neopakovateľné čaro.

Na pódiu sa odohrával oficiálny program a bol nabitý ako inak vynikajucimi folkloristami sólistami v skupinách, tanečníkmi, deťmi, mládežou i starčekmi a starenkami, domácimi i zo zahraničia, prosto každým komu folklór prirástol k srdcu. Amfiteáter bol preplnený a skvelé bolo to, že keď sa ti zažiadalo menej oficiality prosto si odbehol na stravovaciu lúku a spolu s pečenými dobrotami a chladivým nápojom si sa zúčastnil spontánneho krepčenia s veselými husličkármi a ružolícimi spevákmi.

Geniálne skvelá bola mladá skupinka asi 6 huslistov z Detvy, aspoň tak to mal jeden napísané na flíske. Inak, jedného huslistu prezradila jeho bunda, že pracuje v IT sektore, tak som zistila jeho „profil“. Charizmatický „primáš“  sexteta s vlnitými vlasmi po plecia nemal viac ako 20 rokov a tak mastil, že sa nedalo od skupiny odtrhnúť. Ľudia ho nútili do prestávky, ale nedoprial si viac ako minútku a už bral husličky do rúk. Jeho skupina zažila temnotu noci aj krvavé zore rána a svojím neúnavným hraním vítal prvých návštevníkov festivalu aj za bieleho dňa a chytal sa každého popevku ľubovolného aj okoloidúceho speváka.

Ak chcete zažiť úchvatný víkend plný vôní a chutí, kvalitnej hudby slovenského aj zahraničného folklóru, pestrofarebných krojov, remesiel, tanečníkov, dobrého jedla a skvelých nápojov, musí prísť do Detvy okolo druhého júlového víkendu. Festival v Terchovej je ďaleko komerčnejší a oveľa chudobnejší na kvalitnú hudbu spontánnych amatérskych alebo aj profesionálnych muzikantov, ktorí by sa zrazu objavili pri vašom stole na tráve a zaplavili okolie nádhernými tónmi ťahavej či rezkej pesničky.

Detva je výborný nápad na výlet pre celú rodinu, či skvelý dar pre zahraničnú návštevu. Avšak odporúčam vybaviť si dopredu ubytovanie pretože priváty, penzióny i hotely budú beznádejne vypredané.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?